Rozvetvenie môže vynechať slovesá na končatine

Iné

Počas tisícročí používania a štúdia jazyka prežilo jedno silné posolstvo: Vytvorenie významu – vyjadrenie úplnej myšlienky – si vyžaduje predmet a sloveso, kráľa a kráľovnú zrozumiteľnosti. A kráľ a kráľovná sú najsilnejší, keď sedia na trónoch vedľa seba a nie v oddelených hradoch ďaleko.

Zvážte, čo k tomu vedieNew York Timespríbeh o páde dôležitej politickej osobnosti:

Guvernér Eliot Spitzer, ktorého vzostup k politickej moci ako zúrivého presadzovateľa etiky vo verejnom živote bol zmarený odhalením jeho vlastného zapletenia s prostitútkami, v stredu odstúpil a stal sa prvým guvernérom štátu New York, ktorý opustil úrad uprostred škandálu za takmer storočie.

A potom tento sprievodný príbeh:

Guvernér poručíka David A. Paterson, 22 rokov zákonodarca štátu a dedič harlemskej politickej dynastie, zloží prísahu ako 55. guvernér New Yorku, čím sa stane prvým černošským výkonným predstaviteľom štátu. Ak počítate, autori vložia 24 slov medzi predmet a sloveso do prvej vety a 14 slov do druhej. Jednoduchý diagram pre obe vety môže vyzerať takto:

Predmet———————————Sloveso——————–>.

Tieto príbehy sú také dôležité a vety tak starostlivo zostavené, že zvedavý čitateľ nájde cestu. Aby som však uvoľnil cestu, budem sa riadiť axiómou zrozumiteľnosti, ktorá si vyžaduje lepenie medzi predmetom a slovesom, revíziu, ktorá by vyzerala skôr takto:

Predmetové sloveso—————————————————>.

Aby som dosiahol nový vzor, ​​prepísal by som prvú zvod takto:

Guvernér Eliot Spitzer v stredu odstúpil a stal sa prvým guvernérom štátu New York za takmer storočie, ktorý opustil úrad uprostred škandálu. Spitzer, ktorý sa dostal k moci ako zúrivý presadzovateľ etiky vo verejnom živote, bol zničený odhalením jeho vlastného zapletenia s prostitútkami.

Druhá veta v tomto odseku („Vstal...“) by vyzerala takto:

————————————Podmetové sloveso—————->.

Kedykoľvek autor oddelí predmet a sloveso, môže čitateľa zviesť z omylu, ako to robí jeden spisovateľ v tomto nemotornom stvárnení:

Návrh zákona, ktorý by zo stanovenej hodnoty nových domov vylúčil daňové príjmy zo štátneho vzorca na financovanie školstva, by mohol znamenať stratu príjmov pre školy v okrese Clark.

V tejto vete sa skrýva veľa prekážok zrozumiteľnosti, ale oddelenie podmetu („účet“) a slovesa („mohlo znamenať“) je veľké. Bez pevnejšej chrbtovej kosti sa zdá, že veta blúdi všetkými smermi a hromadí jeden kúsok vládneho žargónu na druhý. Skúsil som to prepísať a najlepšie, čo som mohol urobiť, je toto:

Školy v okrese Clark dostanú od štátu menej peňazí, ak zákonodarca schváli návrh zákona na zníženie daní z nehnuteľností. Nie je to krása, ale nahrádza veľký neporiadok 30 slov malým neporiadkom 21 slov. Vždy, keď dokážem odvodiť väčší význam z menšieho počtu slov, urobím to.

Zdá sa, že predmet a sloveso hlavnej vety sa môžu objaviť takmer na akomkoľvek mieste a bez veľkého zreteľa na vzdialenosť medzi nimi. Takže veta môže vyzerať takto:

Predmet———————————————————————Sloveso.

Ako v: „Hurikán Elene, ktorý sa dva dni zlovestne otáčal v Mexickom zálive, sa náhle a nečakane a na radosť Floriďanov otočil doľava.“

Pozornosť na postavenie podmetu a slovesa nevyžaduje od spisovateľa jednoduché alebo detinské prózy. Tu je napríklad odsek od jedného z mojich obľúbených autorov G. K. Chestertona, ktorý často písal o náboženských témach:

Svet môže byť opäť krásny, ak sa naň budete pozerať ako na bojisko. Keď definujeme a izolujeme zlé veci, farby sa vrátia do všetkého ostatného. Keď sa zlé veci stanú zlými, dobré veci sa v horiacej apokalypse stanú dobrými. Sú niektorí ľudia, ktorí sú pochmúrni, pretože neveria v Boha; ale je mnoho ďalších, ktorí sú pochmúrni, pretože neveria v diabla.

Táto pasáž vyznieva zreteľne ako zvon, v nemalej miere kvôli konnubiálnemu zahniezdeniu vo všetkých vetných skupinách predmetov a slovies. Jediné oddelenie je krátke a dramatické, je to miesto, kde „v horiacej apokalypse“ sedí medzi „dobrými vecami“ a „stáva sa dobrým“.

Pre nedostatok lepšieho termínu nazvime tieto „šťastné prerušenia“, momenty, v ktorých modifikácia slov a fráz obohatí náš zmysel pre predmet, čím nás pripraví na sloveso. Je to zariadenie, ktoré zachytáva jasný vedecký štýl môjho prvého učiteľa angličtiny na vysokej škole, zosnulého Reneho Fortina. Tu píše o duchu Hamletovho otca:

Duch, napriek všetkému svojmu kresťanskému presvedčeniu, vnucuje Hamletovi poslanie, ktoré je úplne nezlučiteľné s kresťanským morálnym systémom. A Hamlet, hoci má vážne pochybnosti o povahe ducha, uvažujúc, či je to „duch zdravia alebo prekliaty škriatok“, ani raz výslovne nespochybňuje poslanie pomsty, hoci pomsta je kresťanskému mysleniu odporná. Akýkoľvek náznak, že ho úloha odrádza z morálnych dôvodov, možno vyvodiť iba z jeho niekoľkých vágnych poznámok o svedomí a škrupuliách ako príčinách jeho meškania.

Na chvíľu si preštudujte postavenie predmetov a slovies (každá bodka predstavuje zasahujúce slovo):

Duch ...... vnucuje
Hamlet ………………… otázky
Akýkoľvek návrh ……… možno len odvodiť

Bol to môj starý priateľ Dennis Jackson, učenec, spisovateľ a učiteľ, ktorý ma zoznámil s pojmom z jazykových štúdií: vetou s pravou vetvou. Aby som pochopil tento užitočný koncept, musel som si začať predstavovať vety iným spôsobom, nie ako súčasť stĺpca textu, ale ako jeden riadok pohybujúci sa zľava doprava. Ak chcete určiť smer vetiev, najprv identifikujete predmet a sloveso hlavnej vety. Takže veta sa môže vetviť doprava:

Predmetové sloveso———————————————————————–>.

Alebo doľava:

Alebo od stredu:

.

Žiadna z týchto – a mnohých ďalších variácií – nie je správna alebo nesprávna. Ale každá ponúka iný efekt.

Napríklad správna vetviaca veta pomáha pisateľovi formulovať význam skoro a potom pripojiť modifikujúce prvky do nekonečna:

Petrohradom sa vo štvrtok prehnalo tornádo, ktoré strhlo strechy z domov, rozbilo okná na mrakodrapoch v centre mesta, zlomilo elektrické vedenie a vetvy stromov a poslalo deti a učiteľov do úkrytu z ihriska na základnej škole. Táto veta by mohla efektívne pokračovať ďalej a ďalej, a to všetko preto, že význam prichádza skoro (“Tornádo roztrhané”), zatiaľ čo všetky ostatné prvky sa vetvia doprava.

Veta s ľavým vetvením funguje podľa definície v opačnom smere. Vedľajšie prvky sa hromadia na prednom konci, pričom hlavný význam prichádza – občas v dramatickej forme – blízko konca, ako v tomto prozaickom zhrnutí prvých 18 riadkov Chaucerových „Canterburských rozprávok“:

Keď príde apríl so svojimi sladkými prehánkami a prerazí vyprahnuté marcové dni a namočí každý koreň takým sladkým likérom, že kvety vyrastú; keď sa sladký západný vietor nadýchol, v každom lese a poli, jemné výhonky a mladé slnko prebehlo cez polovicu baranej oblohy a malé vtáky spievajú a spia celú noc s očami dokorán – ako ich príroda pichá. srdiečka – vtedy vyrážajú Angličania na púte.

Keď sa to stane, keď sa to stane, keď sa stane druhá vec, potom ideme do Canterbury.