Podávanie správ o prieskumoch? Tu je návod, ako to urobiť zodpovedne

Zlepšenie kvality pokrytia nie je veľká veda, ak poznáte niekoľko základných vecí

Ako sme sa dozvedeli v roku 2016, prieskumy verejnej mienky môžu byť zavádzajúce a nepochopené. (AP Photos od Evana Vucciho a Paula Sancyu)

Ráno po prezidentských voľbách v roku 2016 si mnohí prieskumníci verejnej mienky a učenci vyberali svoje praženice s vajcom na tvári. Donald Trump nejako naštval Hillary Clintonovú, favorizovanú kandidátku v ich prieskumoch. Novinári, ktorí poskytovali verejnosti zavádzajúce správy, mali jesť skromný koláč.

Pred tohtoročnými voľbami, ktoré sa budú konať 3. novembra, budeme opäť zaplavení prieskumami a vedomosťami. S množiacimi sa národnými a štátnymi prieskumami verejnej mienky riskujeme, že sa utopíme v zlých údajoch, povedal Tom Rosenstiel, výkonný riaditeľ Amerického tlačového inštitútu.

Novinári by nemali zhoršovať situáciu povrchným a nedbalým spravodajstvom. Zlepšenie kvality pokrytia nie je veľká veda, ak poznáte niekoľko základných vecí.

Začnime tu: Journos by mal objasniť, že všetky prieskumy verejnej mienky prichádzajú so zložitými výzvami a mierou chýb. Získavanie presných údajov z prieskumov tento rok komplikuje pandémia, rozšírené hlasovanie poštou, hyperpolarizované okrsky a každodenné prekvapenia.

Mnohí v spravodajských médiách zhoršujú situáciu zavádzajúcimi správami. Príliš veľa správ napríklad ignoruje, že každý prieskum obsahuje určitú mieru chýb – alebo vysvetľuje, čo to znamená. Pridaním jemného písma na spodok grafiky sa grafika nepreruší.

Funguje to takto: Povedzme, že renomovaná spoločnosť zaoberajúca sa prieskumom verejnej mienky – nazývaná Spoločnosť A – vykonala prieskum medzi 1 000 ľuďmi a zistila, že 55 % respondentov je proti opätovnému otvoreniu škôl. Spoločnosť tvrdí, že miera vzorkovacej chyby prieskumu je plus alebo mínus 3 percentuálne body. Podľa Americkej asociácie pre výskum verejnej mienky a ďalších odborníkov správne vypočítané chybovosť znamená, že spoločnosť A by získala rovnaké výsledky – plus alebo mínus 3 percentuálne body – 95-krát, ak by prieskum zopakovala 100-krát. Ak teda vezmeme do úvahy mieru chýb, výsledky prieskumu by klesli niekde medzi 52 % a 58 %. (Veľkosť uvedenej chybovosti závisí od počtu respondentov prieskumu a ďalších faktorov.)

Je poučné vrátiť sa do roku 2016. V predvečer volieb mnohé prieskumy uprednostňovali Clintonovú s pomerom okolo 47 % ku 43 %. Napríklad prieskum agentúry Bloomberg/Selzer mal pred Clintonovou náskok 46 % – 43 %. Ak vezmeme do úvahy chybovosť tohto prieskumu 3,5 percentuálneho bodu, jeho výsledky skutočne ukázali, že Clintonová by mohla získať až 49,5 % hlasov, teda len 42,5 %. Pre Trumpa by mohol dostať kdekoľvek od 39,5 % do 46,5 %.

Vzhľadom na tieto čísla by novinári mali oznámiť výsledky prieskumu „v rámci chyby“ a príliš blízko na to, aby mohli zavolať. To nemusí znieť ako chytľavý titulok, ale prichádza s tým prvkom tajomstva – kto vyhrá? - to priťahuje čitateľov. A čo je najdôležitejšie, presnosť sa počíta.

Niektoré, ale nie všetky noviny odviedli lepšiu prácu pri informovaní o prieskumoch. Televízia vo všeobecnosti nie. Bez zmienky o chybe mnohí diváci predpokladali, že Clintonová smeruje k istému víťazstvu.

Ako sa ukázalo, vyhrala Clintonová ľudové hlasovanie 48 % až 46 %. Na tom, samozrejme, nezáležalo, pretože Trump mal na volebnom zbore prevahu. A áno, novinári nám nepripomenuli, že o všetkom rozhoduje kolégium voličov, nie ľudové hlasovanie.

Uvedená hranica vzorkovacej chyby je len jedným zo zdrojov potenciálneho nesprávneho výpočtu. Spravodajská správa by nemala odradiť čitateľov/divákov tým, že by sa pustila do štatistickej buriny. A teraz tam nepôjdeme. Journos však môže informovať verejnosť, že prieskumy sú nepresnou snímkou ​​pohľadu ľudí v danom čase. Ak spomenú, že výsledok je „v rámci chyby“, môžu vysvetliť, čo to znamená. Americká asociácia pre výskum verejnej mienky ponúka sprievodcov o hlasovaní pre novinárov.

Ako skúsený redaktor novín tvrdo dopadám na svojich kolegov zo spravodajstva. Novinárskou úlohou nie je chrliť lákavé titulky, ale skepticky hodnotiť správnosť a obmedzenosť prieskumov a vzdelávať a informovať verejnosť. V roku 2016 väčšina novinárov zlyhala.

Vzhľadom na tohtoročné „super-náročné“ volebné prostredie môžu novinári prispieť k pochopeniu verejnosti „obozretnejším formulovaním informácií“ a opatrnosťou pri projektovaní víťazov, povedala Angie Holanová, šéfredaktorka PolitiFact, čo je čoraz dôležitejšia vec Poynterovho inštitútu. web na overovanie faktov.

Niekoľko výskumníkov a novinárov zhromažďuje veľké množstvo prieskumov verejnej mienky na vypracovanie štatisticky riadených „pravdepodobnostných“ predpovedí. Napríklad web „FiveThirtyEight“ Natea Silvera dal Clintonovej 71 % šancu na výhru . The New York Times 'Výsledok' predpovedal Clintonovej šance na výhru 85%.

Sociálna vedkyňa Natalie Jackson, ktorá spackala výsledky za rok 2016 tým, že dala Clintonovej 98% šancu na výhru, vydala mea culpa a napísal: 'Dospel som k záveru, že marketing (o) pravdepodobnostných predpovedí založených na prieskumoch pre širokú verejnosť je prinajlepšom medvedia služba... a prinajhoršom by mohla ovplyvniť volebnú účasť a výsledky.'

Clintonová pre New York Magazine povedala: „Neviem, ako niekedy spočítame, koľko ľudí si myslelo, že to bolo vo vreci, pretože percentá sa stále hádzali na ľudí – Ach, ona má 88% šancu vyhrať.

Môj záver pre novinárov: Začnite zodpovedne pokrývať prieskumy.

Frank Sotomayor, 35 rokov redaktor Los Angeles Times, spoluredigoval sériu z roku 1983 o Latinos, ktorá získala v roku 1984 Pulitzerovu cenu za službu verejnosti. Býva v Tucsone a možno ho zastihnúť e-mailom.