Prečo ‚vyvoláva otázku‘ neznamená to, čo si myslíte, že to robí

Iné

V prvom ročníku na vysokej škole som chodil na hodinu logiky a nevedel som vám vtedy – ani teraz – povedať rozdiel medzi a sylogizmus a okenný parapet. Toto priznanie logickej neschopnosti vyvoláva otázku... [Poznámka redaktora: Roy sa chystá zneužiť frázu „položiť otázku“ a potrebuje oddychový čas.]

Môj redaktor má pravdu. Rovnako ako mnohí iní rečníci a spisovatelia nesprávne používam frázu „položiť otázku“, keď skutočne myslím „položiť otázku“.

Aký je rozdiel? Ak ešte nepoznáte odpoveď, je pravdepodobne malá šanca, že niekedy budete musieť správne použiť výraz „prosí otázku“. Takže ak túto frázu vôbec použijete, je pravdepodobné, že ju použijete nesprávne. Myslím, že to znamená, že by ste nikdy, nikdy, nikdy nemali povedať alebo napísať: „vyvoláva otázku“.

Hmm. Tento posledný odsek je logický, ako zvyčajne chápem, takže sa pokúsim urobiť lepšie.

Royov prvý sylogizmus

Hlavná premisa: Ľudia, ktorí robia jazykové chyby, sú často odmietaní alebo zosmiešňovaní.

Vedľajší predpoklad: Povedať alebo napísať „vyvoláva otázku“, keď máte na mysli „vznáša otázku“, je chyba.

Záver: Ak to použijete týmto spôsobom, môžete byť prepustení alebo zosmiešňovaní.

Ukazuje sa, že „prosenie otázky“ je technický termín logiky, ktorý bol privlastnený na nespočetné použitie mimo logiky. Aký je teda jeho technický význam?

Existuje viac ako jedna webová lokalita venovaná správnemu a nesprávnemu používaniu „prosenia o otázku“. Dozvedel som sa, že „prosenie otázky“ je logický omyl, forma „kruhového uvažovania“, v ktorom je požadovaný záver zasadený do predpokladu, o ktorom sa má argumentovať.

Príklad: „Tie noviny sú zaujaté v prospech liberálov, pretože sa vždy prikláňajú k ľavici.“ Inými slovami, je to zaujaté, pretože je to zaujaté. Medveď prešiel cez horu, aby videl, čo vidí... Uvidel ďalšiu horu.

Rozumiem, prečo by ľudia z oblasti filozofie nechceli stratiť odborný termín pre širšie a bežnejšie používanie. Ako jeden bojovník na Poprosiť otázku Web píše:

„Prosiť otázku neznamená ‚položiť otázku.‘ (napr. ‚To vyvoláva otázku, prečo je taký hlúpy?‘) Toto je bežná chyba pri používaní tých, ktorí si mýlia slovo ‚otázka‘ v fráza odkazujúca na doslovnú otázku. Žiaľ, chyba sa postupom času stáva čoraz bežnejšou, takže dokonca aj novinári, inzerenti a veľké masmédiá sa stali obeťami „zneužívania BTQ“.

„Zatiaľ čo deskriptivisti a iní laissez-faire lingvisti sa uspokoja s tým, že nechajú mylnú predstavu zapadnúť do ľudového jazyka, nemožno poprieť, že logika a filozofia stratia dôležitú koncepčnú nálepku, ak sa význam BTQ rozriedi do tej miery, že musíme neustále rozlišovať medzi tradičným a chybným „moderným“ používaním. To je dôvod, prečo bojujeme.'

Čo však neznamená, že prosenie o otázku nemá svoje čaro, ako to ilustruje tento zoznam slávnych výrokov jedného z mojich detských baseballových idolov Yogi Begger, myslím Yogi Berra:

• 'Je to ako déjà vu odznova.'
• 'Pozeraním môžete veľa pozorovať.'
• 'Musel natočiť ten [film] predtým, než zomrel.'
• '90 percent puttov, ktoré sú krátke, nejde.' Čo vyvoláva otázku: A čo zvyšných 10 percent?

Počul som túto výmenu v epizóde „ Zákon a poriadok SVU “, v ktorej dvaja detektívi kľačia nad telom obete vraždy:

Olivia: V živote som ho nevidela.
'Detektív: Čo vyvoláva otázku...
Olivia: Prečo sa mi snažil zavolať?

Kladenie otázky nie je jediným technickým výrazom, ktorý sa rozšíril z populárneho používania, vďaka čomu je jeho používanie viac rušivé a mätúce ako praktické. Ďalším je slovo „moot“, ktoré sa dnes často používa vo význame „bez praktického významu; irelevantné.” Toto slovo siaha prinajmenšom do 16. storočia a vzťahuje sa na hypotetické prípady používané študentmi práva. O tri storočia neskôr sa význam zmenil z „hypotetického“ alebo „akademického“ na „zbytočný“.

Problém nastáva, keď sa význam slova v priebehu času posúva, ale zvyšky pôvodného významu zostávajú. To je prípad „prosenia otázky“ a je to jednoznačne prípad bodu, ktorý je vyhlásený za „nezamyslený“. Znamená to „podlieha diskusii alebo argumentácii“ alebo to znamená „bezvýznamné“? V takýchto prípadoch mám tendenciu napísať to, čo mám na mysli, jasne a vyhnúť sa nejednoznačnostiam, ktoré sú teraz súčasťou týchto nesprávne použitých slov.

Bolo dosť ľahké nájsť viac ako 700 odkazov Google ku komickému zneužitiu „ide o stíšenie“, ktoré nemalo nič spoločné s diaľkovým ovládačom vášho televízora. Mohol by som tvrdiť, že popový spevák Rick Springfield zatĺkol posledný klinec do rakvy „moot“ týmto textom z chytľavej klasiky „ Jessieho dievča “:

'Vieš, že sa cítim taká špinavá, keď začnú hovoriť roztomilo /
'Chcem jej povedať, že ju milujem, ale pointa je pravdepodobne sporná.'

Možno v tomto prípade by bolo vhodnejšie použiť slovo „mute“ – a lepší rým.