Pulitzerov víťazný novinár Jim Dwyer, obdivovaný

Roy Peter Clark píše: „Na Dwyerovi najviac obdivujem jeho stelesnenie literárneho aj novinárskeho cítenia.“

(Shutterstock)

Poznámka redaktora: Obnovujeme tento článok, aby sme vzdali hold nasledovníkom Jima Dwyera jeho smrť 8. okt . Pôvodne vyšla 18. júla 2006.

Keď uvidím titulky niektorých reportérov, prečítam si všetko, čo napíšu. Jim Dwyer z The New York Times je jedným z nich. Jim sa v mojej mysli stal prozaikom 11. septembra, novinárom, ktorý so zvláštnou slušnosťou a silou dokázal zaznamenávať pretrvávajúce účinky hrozného dňa.

Jim vyhral Cena ASNE za vynikajúce písanie za jeho krátke príbehy o konkrétnych predmetoch, ktoré sa stali pozostatkami katastrofy Dvojičiek: stierka používané na únik z výťahu, rodinnú fotku nájdený v troskách, papierový pohár sa používa na podávanie vody smädnému, ktorý prežil.

O päť rokov neskôr bolesť naďalej nachádza rodiny stratených. In nedávny príbeh , Dwyer opisuje trápenie troch rodín, ktoré sa dozvedeli, že 911 kaziet z 11. septembra obsahuje hlasy ich blízkych.

Začína to:

Nie, Joe a Marie Hanley sa najprv rozhodli, že nebudú počúvať pásku 911 ich syna Chrisa, ktorý volá o pomoc z Windows on the World.

A nie, Jack Gentul a jeho synovia súhlasili, nemali v úmysle prehrať kazetu Alayne Gentulovej, manželky a matky, ktorá volala 911 zo severnej veže Svetového obchodného centra.

Bude niekedy 11. september, čudovala sa Debbie Andreacchio po tom, čo jej v pondelok, na narodeniny jej brata Jacka, zavolala kancelária starostu, aby jej povedal, že v to ráno pred štyri a pol rokmi telefonoval na číslo 911.

Výber troch príkladov nie je náhodný. Dwyer vie, že v písomnej forme tri predstavujú celok. Prísľub tohto čísla využije na rozvinutie tela príbehu, organizovaného okolo skúseností rodín Hanley, Gentul a Andreacchio, v tomto poradí.

Všimnite si inú stratégiu v tomto smere: Dwyer vytvára vzor v prvých dvoch odsekoch zopakovaním slova „nie“, ale v treťom príklade to obráti. Je to dobrý nástroj: Nastavte vzor a potom ho zmeňte. Tam, tam a tak ďalej.

V príbehu Dwyera očakávam zvláštne a nezvyčajné slová, najmä frázy, ktoré nezvyknem vidieť v novinách: „Akokoľvek sú kazety rušivé, majú jedinečnú silu ako sluchové relikvie a ako portály do strateného a neviditeľného okamihu. tieto tri rodiny.' A pozrite sa na toto: „Pre mnohých z tých, ktorí sú k dnešnému dňu najbližšie, je zverejnenie pások ďalším sizyfovským momentom v pochode od 11. septembra, v ktorom sa zdá, že každý krok vpred v čase zodpovedá kroku, ktorý ich pošle znovu sa potácať späť ku dňu.“

Vzhľadom na kataklizmatickú povahu udalosti sa jazyk náboženstva a mýtov javí ako vhodný a rešpektujúci. Ak vieš mýtus o Syzyfovi , môžete zažiť príbeh na hlbšej úrovni. Ak nie, význam môžete pochopiť z kontextu.

Tu je veľa nástrojov: Použite tri na znázornenie celku; vytvorte vzor a potom ho otočte; používať zaujímavé slová, ktoré čitatelia dokážu pochopiť z kontextu; neobchádzajte mýtus alebo poetiku, ak to dáva dielu zmysel.

Na Dwyerovi najviac obdivujem jeho stelesnenie literárneho aj novinárskeho cítenia. Jeho práca môže mať poetický alebo rozprávačský pocit, ale tiež verí v použitie dôkazov a zdrojov, ktoré, hoci nie sú vedecké, vytvárajú to, čo nazýva „reprodukovateľné výsledky“ – veci, ktoré možno skontrolovať.

Roy Peter Clark vyučuje písanie na Poynter. Môžete ho kontaktovať prostredníctvom e-mailu na e-maile alebo na Twitteri na @RoyPeterClark.